Lucia Remačová
K joge som sa dostala už počas štúdia na vysokej škole. Z dlhého sedenia nad knihami ma začal bolieť chrbát no zároveň som cítila, že si potrebujem „utíšiť a vyčistiť myseľ“. Keďže som nikdy nebola prívržencom bezhlavého poskakovania na aerobiku v dave ľudí, kde si vlastne každý robí čo chce a ešte k tomu nesprávne, začala som navštevovať v Košiciach hodiny Iyengar jogy.
Táto škola jogy, dáva dôraz na detail, precíznosť a zarovnanie. Tu som sa naučila základy jogových pozícií a ich správne prevedenie ako aj základy meditácie. Avšak po čase som si začala uvedomovať, že potrebujem zmenu, vedela som jedno, a to, že sa chcem joge aj naďalej venovať, no potrebujem sa posunúť, chýba mi väčší drive, výbušnosť, že sa proste potrebujem spotiť J a tak som sa po čase zhodou náhod dostala k Ashtanga joge, ktorá všetky tieto moje požiadavky spĺňala a hneď na prvej hodine to bola láska od prvej ásany J Ashtange sa venujem piaty rok. Na joge milujem to, že ju môžeš cvičiť skoro vždy (až na pár výnimiek) a v podstate všade, pretože jediné čo potrebuješ je tvoja podložka, ktorá ti je tvojim zrkadlom. Vtedy ťa nič a nikto nezaujíma, svoju myseľ sústredíš len na svoj hlasný dych, ktorý ťa plynule posúva z jednej ásany do druhej.
Priznám sa, že som si v joge užila aj ťažšie chvíle, kedy moje ego bolo silnejšie a moje sklamanie z nedokonalej ásany o to väčšie, ale časom som pochopila, že „dokonalé prevedenie“ ásan nie je primárnym cieľom jogy, ale že cieľom jogy je samotná cesta, počas ktorej sa učíme stále niečo nové, získavame iný pohľad na svet jeho fungovanie a v neposlednom rade spoznávame samých seba, a už teraz sa teším na vás, ktorí sa rozhodnú vydať na túto „jogovú cestu“ so mnou.